Vývoj uhorského denáru od roku 1458 do roku 1526.

V tomto článku sa budeme venovať vývoju denárov, konkrétne od začiatku vlády Mateja Korvína (1458) až po koniec stredoveku v Uhorsku, po rok 1526.

Matej Korvín spočiatku razil mince veľmi nízkej kvality ako môžeme sledovať na obrázku č.1. Mince boli zo začiatku razby len postriebrené, toto postriebrenie sa postupne z mince strácalo až ostal len medený strížok. Denár na obrázku č.1 sa veľmi ťažko určuje nakoľko nie je jednoznačne vidieť mincová značka. Tento typ mincí sa razil v roku 1465, a to vo viacerých uhorských mincovniach ako Kremnica, Budín, Košice atd.. Skúmaná minca pochádza z obdobia pred menovou reformou Mateja Korvína. Na averze sa nachádza havran, ktorý má v zobáku prsteň, po stranách havrana by sa mala nachádzať mincová značka, ktorá žiaľ na tomto exemplári nie je viditeľná. Na reverze sledujeme erb s brvnami a dvojkrížom.

obr. 1

Denár na obrázku číslo 2 je už po menovej reforme Mateja Korvína. Je vidieť veľkú motívovú zmenu. Na averze sa nachádza štít, ktorý má v sebe havrana. Je pekne vidieť aj kolopis na minci, kde sa uvádza panovník, respektíve vydavateľ denáru. Na reverze prichádza tiež k veľkej zmene. Po prvý krát sa na uhorskom denári nachádza Panna Mária s malým Ježišom, po jej bokoch vidieť mincovú značku KP*. Tak isto na reverze je viditeľný kolopis a to: Patrona Ungarie. Mincmajstrom tejto mince je Peter Schaider a kolektív. Tento typ denáru s touto mincovou značkou bol razený v rokoch 1488-1489. Treba spomenúť, že zásluhou menovej reformy Mateja Korvína sa výrazne zmenil motív uhorských denárov. Tento typ denárov pretrval , aj keď z malými zmenami až do konca vlády Leopolda I.

obr. 2

Na obrázku číslo 3 sa nachádza denár Vladislava II. Jagelovského. Táto minca nemá veľké zmeny oproti denáru na obr.č.2. V kolopise na averze sa uvádza klasicky panovník, teda vydavateľ mince. Zaujímavosťou je v tomto type denáru umiestnenie českého leva do stredu štítu v mincovom poli. Jagelovci dávali skoro stále do stredu štítu svoju poľskú orlicu, je veľkou otázkou prečo sa tam nachádza český lev, je to pomerne ojedinelé, ale aj tak by si to zaslúžilo väčšiu pozornosť numizmatikov. Reverz obsahuje v mincovom poli Pannu Máriu s Ježišom ako sledujeme na denároch od menovej reformy Mateja Korvína, po stranách sa klasicky objavuje mincová značka v tomto prípade to je KSE – Kremnica – Stephan Ryzmegi a Erazmus Rezi. Určite je nutné spomenúť, že denáre po menovej reforme Korvína sú mince razené jednoznačne z kvalitnejšieho striebra.

obr. 3

Denár na obrázku číslo 4 je tiež denár Vladislava II. Jagelovského. Do tejto práce som ho zaradil z toho dôvodu, že na averze sa v štíte nachádza klasická orlica a nie český lev. Na zadnej strane čiže reverze je zobrazená Panna Mária s Ježišom, po jej stranách sa nachádza mincová značka: KH – Kremnica – Hans Thurzo. Tento typ denáru s touto značkou sa razil v rokoch 1500 – 1502. Ďalšou zaujímavosťou na tomto denári je, že v kolopise sú písmená N obrátene napísané. Je možné, že rezač razidla ich zle vyrezal, a tak na minci sú vyrazené obrátene. Tzv. obrátené N sa nachádzajú väčšinou na denároch Jagelovcov, respektíve ešte sme nezachytili obrátené N na denároch iných panovníkov. Tejto problematike sa tak isto nevenovali numizmatici, či to vzniklo len náhodou, alebo sa tým podpisoval výrobca razidla, to sa ešte žiaľ nevie.

obr.4

Nasledujúci denár (obrázok č.5) v tejto práci je opäť denár Vladislava II. Jagelovského. Na tomto denári sa nachádza už aj letopočet. Na uhorských denároch sa prvý krát objavuje letopočet z roku 1504, kedy je štvorka zobrazená goticky, čiže pripomína skôr číslo dva. Na mnou skúmanom denári je letopočet 1508. So zavedením letopočtu na uhorské denáre sledujeme, že tieto mince sú oveľa prehľadnejšie, písmo je zjednodušené je ľahko čitateľné. Treba pripomenúť, že motív denárov sa nemení. Stále v kolopise averzu je vydavateľ a v mincovom poli štít s poľskou orlicou vo vnútri. Na reverze sa nachádza klasicky Panna Mária s Ježišom a po ich stranách mincová značka KH – Kremnica – Hans Thurzo.

obr. 5

Ľudovít II Jagelovský razil denáre ako jeho otec(obr. 6). Boli to typy s letopočtom, bez letopočtu sa denáre už nerazili. Jedinou zmenou bolo len meno vydavateľa. Ľudovít II. Jagelovský bol v ťažkej finančnej situácií pre vojnu s Osmanskou ríšou. Popri razení klasického typu uhorského denáru začal raziť aj nový typ, ktorý sa v literatúre objavuje ako denár typu Moneta Nova (obr.7). Tieto denáre boli razené z nízkej kvality striebra. Po stranách nemali kolopis. Na jednej strane bola len Panna Mária s Ježišom a na strane druhej štít, nad ktorým bol letopočet. Nami skúmaný denár je z roku 1523, mincová značka je LK – Kremnica.

obr. 6

obr. 7

Vývoj uhorského denáru je pomerne pestrý aj napriek tomu, že sme sa venovali len veľmi krátkemu obdobiu.

Použitá literatúra:

KOLNÍKOVÁ EVA, MINAROVIČOVÁ ELENA, HUNKA JÁN, ŠUSTEK ZBYŠEK, Kronika peňazí na Slovensku, Bratislava, Fortuna Libri, 2009, 272s ISBN 978-80-89379-15-6

ARTHUR POHL, Munzzeichen und Meisterzeichen auf Ungarischen Munzen Des Mittelalters 1300-1540, Budapešť, Akadémiai Kiadó, 1982, 237s